Kontaktné šošovky

Korene kontaktných šošoviek siahajú až do 16. storočia, kedy sa už Leonardo da Vinci zaoberal úvahami o možnosti aplikácie skla a tekutiny priamo do oka. O viac než tristo rokov neskôr, v roku 1888 zostrojil oftalmológ A. E. Fick prvú podobu súčasnej kontaktnej šošovky, ktorá niesla názov "kontaktné okuliare". Tieto kontaktné šošovky boli vyrobené zo skla a ich autor ich dokázal nosiť v očiach počas dvoch hodín. Týmto sa potvrdila možnosť korekcie zraku kontaktnou šošovkou.

V priebehu 19. a v prvej polovici 20. storočia lekári a vedeckí pracovníci vyrobili mnoho rôznych typov kontaktných šošoviek. Ich väčšiemu rozšíreniu však bránili používané materiály, ktoré neumožňovali ponechanie kontaktnej šošovky v oku dlhšiu dobu. Vtedy sa potvrdilo, že ďalší vývoj šošoviek je úplne závislý na materiále, ktorý musí byť pevný, ale zároveň elastický, priepustný pre kyslík, biokompatibilný a súčasne musí umožňovať dokonalé výrobné spracovanie.

Vrchol technickej dokonalosti tvrdých kontaktných šošoviek zaznamenali 60. roky minulého storočia, kedy šošovky boli vyrábané z polymérov PMMA – polymetylmetakrylát a celulózoacetát-butyrát. Tieto materiály boli termostatické a netoxické.

V roku 1953 prichádza český akademik Otto Wichterle s objavom celkom nového materiálu, ktorý je označovaný ako HEMA( polymér 2-hydroxyetylmetakrylát a etylén glykoldimekrylát). Tento dátum sa stáva medzníkom v modernej histórii kontaktných šošoviek.

Materiál HEMA spĺňa všetky predpoklady na výrobu kvalitných kontaktných šošoviek, čím dochádza k rozšíreniu používania tohto spôsobu korekcie zraku. Skutočná revolúcia vo vývoji kontaktných šošoviek prichádza až v roku 1953, keď českí vedci Otto Wichterle a Jaroslav Lim predstavujú prvú mäkkú hydrofilnú kontaktnú šošovku z materiálu nazvaného HEMA. V roku 1961 v takmer domácich podmienkach nachádza Otto Wichterle spôsob výroby odstredivým odlievaním, ktoré významne zjednodušuje produkciu kontaktných šošoviek. Nedocenenie významu tohto objavu vládnucou garnitúrou viedlo k skorému predaju objavu mäkkých hydrofilných kontaktných šošoviek do zahraničia, kde je v 70. a 80. rokoch využívaný k masovej výrobe. Vedľa odstredivého odlievania sa používa tiež metóda sústruženia. Vývoj kontaktných šošoviek však neustále pokračuje dopredu s cieľom neustále zlepšovať komfort nosenia, manipulácie a šetrnosť k oku. Posledná spoločnosť, ktorá nesie dnes už dávny odkaz českého vynálezca, je klatovská spoločnosť WILENS (Wichtrle-Lens) vyrábajúca kontaktné šošovky Laguna a D55 O 10 rokov neskôr získava pán Wichterle patent na nový spôsob výroby kontaktných šošoviek - sústružených xerogelových kontaktných šošoviek. V roku 1971 tento patent kupuje spoločnosť Bausch & Lomb. Tátoudalosť sa stáva ďalším významným krokom vo vývoji kontaktných šošoviek.

V poslednej dobe sa trend v užívaní materiálov pri výrobe kontaktných šošoviek uberá predovšetkým cestou silikónhydrogélov. Silikónhydrogélové materiály majú celý rad predností, avšak často zamlčovanou skutočností je ich nižšia zmáčanlivosť vodou a tendencia k tvorbe usadenín. Nedá sa obecne tvrdiť, že šošovky z tých najmodernejších materiálov sú tie najlepšie. Nesporná je podstatne vyššia priepustnosť pre kyslík. Rohovka je orgán, ktorý sa okysličuje zo vzduchu. Počas spánku je prísun kyslíka znížený približne o 2/3.

Zostávajúca 1/3 množstva kyslíka oproti otvorenému oku sa privádza cievkami na vnútornej strane viečok a musí sa cez kontaktné šošovky dostať ďalej k očnej buľve, resp. k rohovke, ktorá nie je okysličovaná žilkami, ale priamo zo vzduchu. Niektoré kontaktné šošovky z silikónhydrogélových materiálov sú natoľko priepustné pre kyslík, že s nimi môžeme aj prespávať. Tento spôsob nosenia sa nazýva predlžený (kontinuálny) a musí byť ako vhodný schválený kontaktológom. Pred príchodom tejto inovácie sa kontaktné šošovky vyrábali z tzv. hydrogélových materiálov. V zásade sa však nedá povedať, že sa jedná o materiály podradné alebo dokonca nezdravé. V prípade, že nepotrebujeme s kontaktnými šošovkami prespávať a nevadí nám ich každodenné vynímanie na noc, prevyšujú tieto staršie typy aj niektoré nové silikónhydrogélové. Vytváranie podvedomia o absolútnom prekonaní a nutnosti nahradenia týchto materiálov novými je marketingová snaha o pretiahnutie klientov na nové, drahšie výrobky. Hlavným argumentom tejto snahy je už spomenutá priepustnosť pre kyslík.

Je však treba si uvedomiť, že táto vlastnosť je len jedným z mnohých atribútov, ktoré ovplyvňujú komfort, zdravie a kvalitu videnia

Pri nosení kontaktných šošoviek je dôležité striktné dodržiavanie hygienických návykov. 

Ak máte akékoľvek otázky na pravidlá o nosení kontaktných šošoviek a nepochopili ste čokoľvek, pokojne sa pýtajte. A ak by ste pocítili bolesť očí, či už nosíte alebo nenosíte kontaktné šošovky, okamžite sa obráťte na zdravotníckeho špecialistu.