Kontaktné šošovky

Kontaktné šošovky patria dnes medzi najpohodlnejšie a zároveň najpresnejšie spôsoby korekcie zraku. Či už hľadáte jednodenné, mesačné alebo špeciálne dioptrické kontaktné šošovky pre šport, prácu či celodenné nosenie, správny výber je vždy kľúčový pre zdravé a komfortné videnie. V našej očnej optike Optik Morvay zabezpečujeme profesionálne vyšetrenie, presné meranie zraku a odborné poradenstvo, aby kontaktné šošovky sedeli priamo vašim očiam – nie naopak.

Ak s kontaktnými šošovkami začínate, alebo ich nosíte roky, na tejto stránke nájdete všetky dôležité informácie: od typov šošoviek, vývoja materiálov, cez hygienu až po praktické rady na každodenné nosenie. Správny výber kontaktných šošoviek dokáže výrazne zlepšiť komfort aj kvalitu videnia.

Korene kontaktných šošoviek siahajú až do 16. storočia, kedy sa už Leonardo da Vinci zaoberal úvahami o možnosti aplikácie skla a tekutiny priamo do oka. O viac než tristo rokov neskôr, v roku 1888 zostrojil oftalmológ A. E. Fick prvú podobu súčasnej kontaktnej šošovky, ktorá niesla názov "kontaktné okuliare". Tieto kontaktné šošovky boli vyrobené zo skla a ich autor ich dokázal nosiť v očiach počas dvoch hodín. Týmto sa potvrdila možnosť korekcie zraku kontaktnou šošovkou.

V priebehu 19. a v prvej polovici 20. storočia lekári a vedeckí pracovníci vyrobili mnoho rôznych typov kontaktných šošoviek. Ich väčšiemu rozšíreniu však bránili používané materiály, ktoré neumožňovali ponechanie kontaktnej šošovky v oku dlhšiu dobu. Vtedy sa potvrdilo, že ďalší vývoj šošoviek je úplne závislý na materiále, ktorý musí byť pevný, ale zároveň elastický, priepustný pre kyslík, biokompatibilný a súčasne musí umožňovať dokonalé výrobné spracovanie.

Vrchol technickej dokonalosti tvrdých kontaktných šošoviek zaznamenali 60. roky minulého storočia, kedy šošovky boli vyrábané z polymérov PMMA – polymetylmetakrylát a celulózoacetát-butyrát. Tieto materiály boli termostatické a netoxické.

V roku 1953 prichádza český akademik Otto Wichterle s objavom celkom nového materiálu, ktorý je označovaný ako HEMA( polymér 2-hydroxyetylmetakrylát a etylén glykoldimekrylát). Tento dátum sa stáva medzníkom v modernej histórii kontaktných šošoviek.

Materiál HEMA spĺňa všetky predpoklady na výrobu kvalitných kontaktných šošoviek, čím dochádza k rozšíreniu používania tohto spôsobu korekcie zraku. Skutočná revolúcia vo vývoji kontaktných šošoviek prichádza až v roku 1953, keď českí vedci Otto Wichterle a Jaroslav Lim predstavujú prvú mäkkú hydrofilnú kontaktnú šošovku z materiálu nazvaného HEMA. V roku 1961 v takmer domácich podmienkach nachádza Otto Wichterle spôsob výroby odstredivým odlievaním, ktoré významne zjednodušuje produkciu kontaktných šošoviek. Nedocenenie významu tohto objavu vládnucou garnitúrou viedlo k skorému predaju objavu mäkkých hydrofilných kontaktných šošoviek do zahraničia, kde je v 70. a 80. rokoch využívaný k masovej výrobe. Vedľa odstredivého odlievania sa používa tiež metóda sústruženia. Vývoj kontaktných šošoviek však neustále pokračuje dopredu s cieľom neustále zlepšovať komfort nosenia, manipulácie a šetrnosť k oku. Posledná spoločnosť, ktorá nesie dnes už dávny odkaz českého vynálezca, je klatovská spoločnosť WILENS (Wichtrle-Lens) vyrábajúca kontaktné šošovky Laguna a D55 O 10 rokov neskôr získava pán Wichterle patent na nový spôsob výroby kontaktných šošoviek - sústružených xerogelových kontaktných šošoviek. V roku 1971 tento patent kupuje spoločnosť Bausch & Lomb. Tátoudalosť sa stáva ďalším významným krokom vo vývoji kontaktných šošoviek.

V poslednej dobe sa trend v užívaní materiálov pri výrobe kontaktných šošoviek uberá predovšetkým cestou silikónhydrogélov. Silikónhydrogélové materiály majú celý rad predností, avšak často zamlčovanou skutočností je ich nižšia zmáčanlivosť vodou a tendencia k tvorbe usadenín. Nedá sa obecne tvrdiť, že šošovky z tých najmodernejších materiálov sú tie najlepšie. Nesporná je podstatne vyššia priepustnosť pre kyslík. Rohovka je orgán, ktorý sa okysličuje zo vzduchu. Počas spánku je prísun kyslíka znížený približne o 2/3.

Zostávajúca 1/3 množstva kyslíka oproti otvorenému oku sa privádza cievkami na vnútornej strane viečok a musí sa cez kontaktné šošovky dostať ďalej k očnej buľve, resp. k rohovke, ktorá nie je okysličovaná žilkami, ale priamo zo vzduchu. Niektoré kontaktné šošovky z silikónhydrogélových materiálov sú natoľko priepustné pre kyslík, že s nimi môžeme aj prespávať. Tento spôsob nosenia sa nazýva predlžený (kontinuálny) a musí byť ako vhodný schválený kontaktológom. Pred príchodom tejto inovácie sa kontaktné šošovky vyrábali z tzv. hydrogélových materiálov. V zásade sa však nedá povedať, že sa jedná o materiály podradné alebo dokonca nezdravé. V prípade, že nepotrebujeme s kontaktnými šošovkami prespávať a nevadí nám ich každodenné vynímanie na noc, prevyšujú tieto staršie typy aj niektoré nové silikónhydrogélové. Vytváranie podvedomia o absolútnom prekonaní a nutnosti nahradenia týchto materiálov novými je marketingová snaha o pretiahnutie klientov na nové, drahšie výrobky. Hlavným argumentom tejto snahy je už spomenutá priepustnosť pre kyslík.

Je však treba si uvedomiť, že táto vlastnosť je len jedným z mnohých atribútov, ktoré ovplyvňujú komfort, zdravie a kvalitu videnia

Pri nosení kontaktných šošoviek je dôležité striktné dodržiavanie hygienických návykov. 

Ak máte akékoľvek otázky na pravidlá o nosení kontaktných šošoviek a nepochopili ste čokoľvek, pokojne sa pýtajte. A ak by ste pocítili bolesť očí, či už nosíte alebo nenosíte kontaktné šošovky, okamžite sa obráťte na zdravotníckeho špecialistu.