Slovník optických a oftalmologických pojmov - V

A B C D E F G H CH I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

Vyhľadajte pojem

Vedúce oko

Oko, ktoré pri jednostrannom škúlení pri pohľade do diaľky trvale fixuje, t. j. stojí rovno.

Veľkosť obrazu na sietnici (redukovaného oka) vypočítame

Za predpokladu, že svetelný lúč prechádza uzlovým boom (5,73 mm) nezmenene a oko je dĺžky 22,78 mm, vzdialenosť sietnicového obrazu od uzlového bodu je 22,78 - 5,73 = 17,05 mm. Vzdialenosť predmetu od oka je väčšia, ako je vzdialenosť uzlového bodu (ktorú môžeme zanedbať). Potom veľkosť obrazu na sietnici

veľkosť obrazu = 17 mm x veľkosť predmetu v mm : vzdialenosť predmetu v mm

Vergencia

Pozri: Pohyby oka.

Vernálna konjunktivitída

Zápal spojoviek na báze alergie (najčastejšie na peľ kvetov). Má častejšiu tarzálnu a zriedkavejšiu limbálnu formu.

Videnie (vízus)

Videnie = zložitý dej, pri ktorom sa obraz vytvorený optickým systémom oka (elektromagnetické vlnenie) fotochemickou činnosťou zmyslového epitelu sietnice mení na elektrické impulzy, prenášané zrakovou dráhou do nižších (podkôrových) a vyšších (kôrových) zrakových centier. Tu sa uskutoční vlastný proces vnímania prijatého obrazu. Pritom sa realizujú následovné funkcie: a) vnímanie predmetov, ich tvar a pohyb (= vízus centralis, periférny a akomodácia), b) vnímanie farieb, c) videnie za rôznych podmienok osvetlenia (fotopické - mezopické - skotopické), d) binokulárne, stereoskopické videnie (hĺbkomer).

Videnie binokulárne

Pozri: Jednoduché binokulárne videnie.

Vitamíny a oko

Sú nevyhnutnou súčasťou všetkých životných pochodov, vrátane štruktúr oka, avšak niektoré majú mimoriadny význam: vitamín A (retinol) má zásadný význam pre fotochémiu videnia (deficit zapríčiní hemeralopiu), ako aj pre epitel spojoviek a rohovky (deficit je spojený s objavením sa Bitótových škvŕn na spojovkách, xeroftalmiou až keratomaláciou); skupina vitamínu B: vitamín B1 (thiamin) ako thiamin pyrofosfát sa zúčastní pri metabolizme uhlohydrátov (dôležitý, napr. pre šošovku aj pre zrak. nerv), vitamín B2 (ryboflavín) ako súčasť koenzýmu * FAD a *FMN je popri tkanivovom dýchaní zvlášť zúčastnený pri fotochémii videnia (spojenia vit. A + opsín), vitamín B12 (cyanocobalamin) má vplyv na hematopoézu, tým aj na regeneratívne procesy zrak. nervu; vitamín C (kys. askorbová) je v šošovke v druhej najväčšej koncentrácii v tele a zúčastní sa na ,,redox" potenciáli šošovky. Je nevyhnutný aj pre väzivové tkanivo; vitamín D (calciferol) vplýva na metabolizmus fibrózneho väziva obalov oka; vitamín E (tokoferol) ako antioxydans stabilizuje bunkové (hraničné) membrány ciev a pod.

Vitium maculae luteae

Degeneratívne procesy postihujúce oblasť žltej škvrny s primárnym poškodením nervových elementov sietnice. Výskyt je bilaterálny, majú často pôvod v dedičnosti a sú progresívne. Typicky vidíme pri vysokej krátkozrakosti ako súčasť patolog. zmien (V. m. l. myopicum), resp. pri sklerotických zmenách chorioideálnych ciev (V. m. l. senile alebo tzv. vekom zapríčinené degener. zmeny makuly).

Vitrektómia

Mikrochirurgický postup, pri ktorom sa do oka vniká cez tzv. pars plana ciliárneho tela (preto sa nazýva pars plana vitrektómia - PPV). Na operáciu je potrebný tzv. základný aparát, riadený počítačom (vitrektóm), ktorý kontroluje prácu v oku (3 vstupnými otvormi): na prítok tekutiny, na osvetlenie a na sondu s kmitajúcim nožom (samotný vitrektóm). Pri operácii sa chorobne zmenený sklovec (po zakrvácaní, resp. proliferatívne pruhy a pod.) odstráni (vyseká) a sklovec sa nahradí silikónovým olejom. Využíva sa aj pri tzv. vitreoretinálnej chirurgii, pri operácii odlúčenej sietnice, resp. aj pri odstránení cudzích teliesok z vnútra oka.

Vízus

Viac

Vízus centralis

Centrálna ostrosť zraku. Je funkciou sietnice vo foveola centralis. Vyšetrenie sa zkladá na minimum separabile sietnice. Robí sa na optotypoch z 5-6 metrov (na túto vzdialenosť ľudské oko už neakomoduje). Fyziologická hodnota je 5/5=1,0=100%

Vízus centralis

Centrálna ostrosť zraku je funkciou sietnice vo foveola centralis. Vyšetrenie sa zakladá na ,,minimum separabile" sietnice a robí sa na optotypoch z 5-6 m (na túto vzdialenosť sa oko už neakomoduje). Fyziologická hodnota je 5/5 = 1,0 = 100% (t. j. čítajú sa znaky z 5-6 m, ktoré sa na sietnici znázornia pod zorným uhlom 5´ -detaily pod uhlom 1´).

Vízus naturalis

Základná hodnota centrálnej ostrosti zraku, bez použitia korekčných skiel. Vyšetruje sa na optotypoch.

Vízuskopia

Vyšetrenie monokulárnej fixácie (v mydriáze) špeciálnym oftalmoskopom (vízuskopom) pri excentrickej fixácii.

Vlčia tma

Pozri Hemeralopia

Vnútroočné šošovky

Pozri: Umelé vnútroočné šošovky.

Vodné vény (Asherove)

Spojovacie cesty na odvod komorového moku z priestoru Schlemmovho kanála do povrchového venózneho systému.

VOT

Pozri: Vnútroočný tlak.

Vráskovec

Pozri: Corpus ciliare.

Vulnus perforans (corneae, sclerae)

Poranenie prenikajúce všetkými vrstvami rohovky (skléry). Ranový kanál môže byť kolmý (tendencia k roztvoreniu sa), alebo je šikmý (s tendenciou k uzatvoreniu sa). Podľa charakteru ide buď o poranenie penetrujúce (poranený je len obal oka), alebo perforujúce (s prenikaním do vnútra oka, ev. aj s cudzím telesom v oku), resp. ide až o dvojitú perforáciu.

Vyšetrenie motility oka

Motilitu (pohyblivosť) oka orientačne hodnotíme sledovaním prsta, presne na oblúku perimetra, na ktorom pohybujeme baterkou a sledujeme reflex na rohovke pri maximálne možnej exkurzii. Hodnotu odčítame v uhlových stupňoch.

Vyšetrenie oka v dennom a vo fokálnom svetle

Základné vyšetrovacie postupy, pričom v dennom (difúznom) svetle popri orientačnom vyšetrení pomocných orgánov si všímame najmä bulbus (z hľadiska difer. diagnostiky zápalových rekcií, tzv. červeného oka). Vyšetrenie vo fokálnom svetle (v oftalmologickou lupou sústredenom bočnom svetle) v tmavej komore slúži na sledovanie zmien predného segmentu oka (rohovka, predná komora. dúhovka, pupila aj šošovka).

Vzdialenosť ohnisková

Vzdialenosť predmetového alebo obrazového ohniska od predmetového alebo obrazového hlavného bodu = predmetová alebo obrazová ohnisková vzdialenosť f alebo f´. Obrazová ohnisková vzdialenosť spojky je hodnota kladná, rozptylky záporná. Ak je prostredie na predmetovej i obrazovej strane rovnaké, sú rovnaké aj ohniskové vzdialenosti a líšia sa iba znamienkom. Ak na oboch stranách je prostredie s iným indexom lomu, je ohnisková vzdialenosť predmetová a obrazová rôzne veľká. Ak je napr. na predmetovej strane vduch (n=1) a na obrazovej strane prostrdie s indexom lomu n´; vtedy platí, že f=f.n´a f=f´/n´. Výrazom f´/n´ označujeme redukovanú obrazovú vzdialenosť.

Vzdialený bod

Pozri: Punctum remotum.

Vzťah AC/A

U emetropa s dobrou binokulárnou funkciou je akomodačná konvergencia (AC) priamo úmerná akomodácii. Pri ortofórii môže akomodačná konvergencia sama vyrovnať konvergenciu, nutnú na určitú vzdialenosť fixácie (bez potreby korekcie fúziou), napr.: emetrop s pupil. dištanciou 60 mm fixuje predmet vo vzdialenosti 33 cm (= akomodácia 3 D). Ak je jeho akomodačná konvergencia 6 prizmat. D, na 1 D akomodácie (t. j. AC/A = 6 pdpt), potrebná konvergencia pri akomodácii 3 D je plne pokrytá a pac. má ortofóriu.

Vedúce oko

Oko, ktoré pri jednostrannom škúlení pri pohľade do diaľky trvale fixuje, t. j. stojí rovno.

Veľkosť obrazu na sietnici (redukovaného oka) vypočítame

Za predpokladu, že svetelný lúč prechádza uzlovým boom (5,73 mm) nezmenene a oko je dĺžky 22,78 mm, vzdialenosť sietnicového obrazu od uzlového bodu je 22,78 - 5,73 = 17,05 mm. Vzdialenosť predmetu od oka je väčšia, ako je vzdialenosť uzlového bodu (ktorú môžeme zanedbať). Potom veľkosť obrazu na sietnici

veľkosť obrazu = 17 mm x veľkosť predmetu v mm : vzdialenosť predmetu v mm

Vergencia

Pozri: Pohyby oka.

Vernálna konjunktivitída

Zápal spojoviek na báze alergie (najčastejšie na peľ kvetov). Má častejšiu tarzálnu a zriedkavejšiu limbálnu formu.

Videnie (vízus)

Videnie = zložitý dej, pri ktorom sa obraz vytvorený optickým systémom oka (elektromagnetické vlnenie) fotochemickou činnosťou zmyslového epitelu sietnice mení na elektrické impulzy, prenášané zrakovou dráhou do nižších (podkôrových) a vyšších (kôrových) zrakových centier. Tu sa uskutoční vlastný proces vnímania prijatého obrazu. Pritom sa realizujú následovné funkcie: a) vnímanie predmetov, ich tvar a pohyb (= vízus centralis, periférny a akomodácia), b) vnímanie farieb, c) videnie za rôznych podmienok osvetlenia (fotopické - mezopické - skotopické), d) binokulárne, stereoskopické videnie (hĺbkomer).

Videnie binokulárne

Pozri: Jednoduché binokulárne videnie.

Vitamíny a oko

Sú nevyhnutnou súčasťou všetkých životných pochodov, vrátane štruktúr oka, avšak niektoré majú mimoriadny význam: vitamín A (retinol) má zásadný význam pre fotochémiu videnia (deficit zapríčiní hemeralopiu), ako aj pre epitel spojoviek a rohovky (deficit je spojený s objavením sa Bitótových škvŕn na spojovkách, xeroftalmiou až keratomaláciou); skupina vitamínu B: vitamín B1 (thiamin) ako thiamin pyrofosfát sa zúčastní pri metabolizme uhlohydrátov (dôležitý, napr. pre šošovku aj pre zrak. nerv), vitamín B2 (ryboflavín) ako súčasť koenzýmu * FAD a *FMN je popri tkanivovom dýchaní zvlášť zúčastnený pri fotochémii videnia (spojenia vit. A + opsín), vitamín B12 (cyanocobalamin) má vplyv na hematopoézu, tým aj na regeneratívne procesy zrak. nervu; vitamín C (kys. askorbová) je v šošovke v druhej najväčšej koncentrácii v tele a zúčastní sa na ,,redox" potenciáli šošovky. Je nevyhnutný aj pre väzivové tkanivo; vitamín D (calciferol) vplýva na metabolizmus fibrózneho väziva obalov oka; vitamín E (tokoferol) ako antioxydans stabilizuje bunkové (hraničné) membrány ciev a pod.

Vitium maculae luteae

Degeneratívne procesy postihujúce oblasť žltej škvrny s primárnym poškodením nervových elementov sietnice. Výskyt je bilaterálny, majú často pôvod v dedičnosti a sú progresívne. Typicky vidíme pri vysokej krátkozrakosti ako súčasť patolog. zmien (V. m. l. myopicum), resp. pri sklerotických zmenách chorioideálnych ciev (V. m. l. senile alebo tzv. vekom zapríčinené degener. zmeny makuly).

Vitrektómia

Mikrochirurgický postup, pri ktorom sa do oka vniká cez tzv. pars plana ciliárneho tela (preto sa nazýva pars plana vitrektómia - PPV). Na operáciu je potrebný tzv. základný aparát, riadený počítačom (vitrektóm), ktorý kontroluje prácu v oku (3 vstupnými otvormi): na prítok tekutiny, na osvetlenie a na sondu s kmitajúcim nožom (samotný vitrektóm). Pri operácii sa chorobne zmenený sklovec (po zakrvácaní, resp. proliferatívne pruhy a pod.) odstráni (vyseká) a sklovec sa nahradí silikónovým olejom. Využíva sa aj pri tzv. vitreoretinálnej chirurgii, pri operácii odlúčenej sietnice, resp. aj pri odstránení cudzích teliesok z vnútra oka.

Vízus

Viac

Vízus centralis

Centrálna ostrosť zraku. Je funkciou sietnice vo foveola centralis. Vyšetrenie sa zkladá na minimum separabile sietnice. Robí sa na optotypoch z 5-6 metrov (na túto vzdialenosť ľudské oko už neakomoduje). Fyziologická hodnota je 5/5=1,0=100%

Vízus centralis

Centrálna ostrosť zraku je funkciou sietnice vo foveola centralis. Vyšetrenie sa zakladá na ,,minimum separabile" sietnice a robí sa na optotypoch z 5-6 m (na túto vzdialenosť sa oko už neakomoduje). Fyziologická hodnota je 5/5 = 1,0 = 100% (t. j. čítajú sa znaky z 5-6 m, ktoré sa na sietnici znázornia pod zorným uhlom 5´ -detaily pod uhlom 1´).

Vízus naturalis

Základná hodnota centrálnej ostrosti zraku, bez použitia korekčných skiel. Vyšetruje sa na optotypoch.

Vízuskopia

Vyšetrenie monokulárnej fixácie (v mydriáze) špeciálnym oftalmoskopom (vízuskopom) pri excentrickej fixácii.

Vlčia tma

Pozri Hemeralopia

Vnútroočné šošovky

Pozri: Umelé vnútroočné šošovky.

Vodné vény (Asherove)

Spojovacie cesty na odvod komorového moku z priestoru Schlemmovho kanála do povrchového venózneho systému.

VOT

Pozri: Vnútroočný tlak.

Vráskovec

Pozri: Corpus ciliare.

Vulnus perforans (corneae, sclerae)

Poranenie prenikajúce všetkými vrstvami rohovky (skléry). Ranový kanál môže byť kolmý (tendencia k roztvoreniu sa), alebo je šikmý (s tendenciou k uzatvoreniu sa). Podľa charakteru ide buď o poranenie penetrujúce (poranený je len obal oka), alebo perforujúce (s prenikaním do vnútra oka, ev. aj s cudzím telesom v oku), resp. ide až o dvojitú perforáciu.

Vyšetrenie motility oka

Motilitu (pohyblivosť) oka orientačne hodnotíme sledovaním prsta, presne na oblúku perimetra, na ktorom pohybujeme baterkou a sledujeme reflex na rohovke pri maximálne možnej exkurzii. Hodnotu odčítame v uhlových stupňoch.

Vyšetrenie oka v dennom a vo fokálnom svetle

Základné vyšetrovacie postupy, pričom v dennom (difúznom) svetle popri orientačnom vyšetrení pomocných orgánov si všímame najmä bulbus (z hľadiska difer. diagnostiky zápalových rekcií, tzv. červeného oka). Vyšetrenie vo fokálnom svetle (v oftalmologickou lupou sústredenom bočnom svetle) v tmavej komore slúži na sledovanie zmien predného segmentu oka (rohovka, predná komora. dúhovka, pupila aj šošovka).

Vzdialenosť ohnisková

Vzdialenosť predmetového alebo obrazového ohniska od predmetového alebo obrazového hlavného bodu = predmetová alebo obrazová ohnisková vzdialenosť f alebo f´. Obrazová ohnisková vzdialenosť spojky je hodnota kladná, rozptylky záporná. Ak je prostredie na predmetovej i obrazovej strane rovnaké, sú rovnaké aj ohniskové vzdialenosti a líšia sa iba znamienkom. Ak na oboch stranách je prostredie s iným indexom lomu, je ohnisková vzdialenosť predmetová a obrazová rôzne veľká. Ak je napr. na predmetovej strane vduch (n=1) a na obrazovej strane prostrdie s indexom lomu n´; vtedy platí, že f=f.n´a f=f´/n´. Výrazom f´/n´ označujeme redukovanú obrazovú vzdialenosť.

Vzdialený bod

Pozri: Punctum remotum.

Vzťah AC/A

U emetropa s dobrou binokulárnou funkciou je akomodačná konvergencia (AC) priamo úmerná akomodácii. Pri ortofórii môže akomodačná konvergencia sama vyrovnať konvergenciu, nutnú na určitú vzdialenosť fixácie (bez potreby korekcie fúziou), napr.: emetrop s pupil. dištanciou 60 mm fixuje predmet vo vzdialenosti 33 cm (= akomodácia 3 D). Ak je jeho akomodačná konvergencia 6 prizmat. D, na 1 D akomodácie (t. j. AC/A = 6 pdpt), potrebná konvergencia pri akomodácii 3 D je plne pokrytá a pac. má ortofóriu.