Slovník optických a oftalmologických pojmov - U

A B C D E F G H CH I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

Vyhľadajte pojem

Uhol alfa

Uhol, ktorý uzatvára zraková a optická os oka.

Uhol dúhovkovo-rohovkový

Pozri: Angulus iridocornealis.

Uhol gamma

Uhol medzi osou fixácie a stredom rotácie bulbu.

Uhol kappa

Uhol medzi osou spojnice stredu pupily a uzlovým bodom.

Uhol lambda

Uhol medzi vizuálnou a optickou osou a centrom pupily.

Uhol škúlenia

Je uhol medzi osou videnia fixujúceho a škúliaceho oka pri pohľade do diaľky. Hodnotíme pritom tzv. uhol primárny = úchylka trvale škúliaceho oka a uhol sekundárny = úchylka neškúliaceho oka, keď prinútime fixovať oko škúliace. Meriame v stupňoch na perimetri, ev. na Maddoxovom kríži, alebo aj troposkope a pod. Pri dynamickom strabizme primárna úchylka = sekundárnej, kým pri paralytickom je sekundárna úchylka vždy väčšia ako primárna (pre zapojenie aj ďalších okohybných svalov ako náhrady za nefunkčný, paralytický, či paretický sval).

Uhol zorný

Pozri: Zorný uhol.

Ulcus corneae

Rohovkový vred: označuje defekt rohovky, ktorý je infikovaný. Má dno a steny. Z jednej strany (zvyčajne z periférie) sa zistí hojenie (prerastenie epitelu), kým na druhej strane (zvyčajne smerom k centru) sa zistí progresia: okraj je tu ,, podmínovaný", presiaknutý. Najčastejšie ide o infekciu defektu rohovky hnisotvornými baktériami (Stafylokokus auresus). Ak je infekčný agens veľmi virulentný, resp. organizmus má málo odolnosti, v prednej komore sa objaví hypopyon, ako reakcia zo strany uvey, a vzniká ulcus corneae serpens. Proces môže pokračovať a viesť až k perforácii rohovky a ďalšiemu šíreniu sa hnisovej infekcie na vnútroočné štruktúry. V liečbe sa uplatňujú širokospektrálne ATB.

Ultrafialové (UF) žiarenie

Naším okom neviditeľné krátkovlnné žiarenie slnečného svetla (100-380 nm). Ozónová vrstva atmosféry najkratšie vlnové dĺžky UF žiarenia (mimoriadne škodlivé pre oko) pohlcuje. Na oku sa absorbuje predovšetkým v epiteli rohovky a spojovky bulbu, pričom sa mení obeh elektrónov okolo atómových jadier, čo vedie ku koagulácii bielkovín. Preto sa pri zvýšenom množstve UF žiarenia (napr. odrazom lúčov slnka v zasnežených horách, pri mori, ale aj práci s horským slnkom, zvarovaní) môže pôsobenie prejaviť odlučovaním sa odumretých buniek a zápalovou reakciou. Pre obnaženie citlivých nervových zakončení v rohovke sa mihalnice kŕčovite zvierajú. Pozri: Ophthalmia (photoelectrica).

Ultrazvuk (UZ)

UZ sa v oftalmológii využíva:
1. na vyšetrenie (sonografia): umožní získať informácie o stave vnútra oka aj v prípadoch, keď sú optické médiá nepriehľadné. Využíva sa v ,,A" aj v ,,B" systéme pri diff. dg., odlúčenia sietnice, vnútroočných nádoroch a zakrvácaniach do bulbu, pri úrazoch a vnútroočných nekovových telieskach, ale aj v biometrii oka (na výpočet potrebnej umelej vnútroočnej šošovky na implantáciu pri extrakcii katarakty). V spojení s využitím Dopplerovho princípu je možné posúdiť aj cirkulačné pomery, napr. v nádoroch, v zrakovom nerve.
2. UZ sa využíva aj liečebne (ionoforéza) pri zmenách sklovca, sietnice i rohovky.

Umelé vnútroočné šošovky (UVŠ)

Náhrada šošovky v afakickom oku. Do klinickej praxe ich zaviedol angl. oftalmológ Riedley (r. 1949). Sú zhotovené z organického skla (tvrdé), najnovšie aj zo silikónového materiálu (ohybné). Zadnokomorové modely UVŠ sa implantujú (po EKE) do puzdra šošovky, resp. do sulcus iridociliaris, tzv. prednokomorové sa implantujú do prednej komory oka a tzv. pupilárne do zreničky (dnes sa nepoužívajú). Implantácia UVŠ umožní fúziu obrazu oka fakického s obrazom oka pseudofakickým (po implantáciiň.

Únava zraku

Videnie, t.j. vnímanie zrakom, je (ako každá iná práca) sprevádzané vznikom a postupným stúpaním únavy pozorovateľa. Je ovplyvnená 4 faktormi:
1.) kvalitou optického systému oka (refrakčné chyby); 2.) kvalitou a množstvom osvetlenia; 3.) pozorovaným dejom (predmetom); 4.) dĺžkou trvania zrakovej námahy. (Pozri aj: Asthenopia accomodativa.)

Úrazy oka

Môžu byť mechanické (padnutie cudzieho telieska, perforujúce, resp. penetrujúce a kontúzne), chemické či termické, alebo ide o tzv. zmiešané typy (mixty). Mechanické ohrozujú zrak zanesením infekcie, resp. vznikom katarakty a ďalšími vnútroočnými komplikáciami. Chemické sú vážnym nebezpečenstvom pre priehľadnosť rohovky. Okrem padnutia cudzieho telieska na povrch oka si ostatné úrazy oka vyžadujú odborné lekárske vyšetrenie a ošetrenie. 

Uvea

Stredná vrstva obalov oka bohatá ne cievy a pigment. Má 3 úseky: dúhovka (iris), vráskovec (corpus ciliare) a cievovka (choroidea). Uveálny trakt má úlohu v metabolizme vnútroočných štruktúr, tvorbou komorového moku udržuje VOT.

Uveitis

Zápalový proces uveálneho traktu oka. Pri postihnutí prednej časti vzniká iridocyklitída, zadnej chorioiditída a panuveitis označuje postihnutie celej uvey. Etiologicky najčastejšie ide o endogénnu, hyperergickú reakciu, napr. pri fokálnej infekcii, resp. o rozvoj hnisového procesu priamo zaneseného pri perforácii obalov alebo prestupom z okolia. Zásadne akútne infekcie, pri dobrom imunitnom stave organizmu vedú k negranulomatóznej a chronické procesy (tbc a i.) vedú ku granulomatóznej forme zápalovej reakcie.

Uzlový bod oka

Miesto sústredenia paralelných lúčov do fokusu, tesne za zadným povrchom šošovky.

Uhol alfa

Uhol, ktorý uzatvára zraková a optická os oka.

Uhol dúhovkovo-rohovkový

Pozri: Angulus iridocornealis.

Uhol gamma

Uhol medzi osou fixácie a stredom rotácie bulbu.

Uhol kappa

Uhol medzi osou spojnice stredu pupily a uzlovým bodom.

Uhol lambda

Uhol medzi vizuálnou a optickou osou a centrom pupily.

Uhol škúlenia

Je uhol medzi osou videnia fixujúceho a škúliaceho oka pri pohľade do diaľky. Hodnotíme pritom tzv. uhol primárny = úchylka trvale škúliaceho oka a uhol sekundárny = úchylka neškúliaceho oka, keď prinútime fixovať oko škúliace. Meriame v stupňoch na perimetri, ev. na Maddoxovom kríži, alebo aj troposkope a pod. Pri dynamickom strabizme primárna úchylka = sekundárnej, kým pri paralytickom je sekundárna úchylka vždy väčšia ako primárna (pre zapojenie aj ďalších okohybných svalov ako náhrady za nefunkčný, paralytický, či paretický sval).

Uhol zorný

Pozri: Zorný uhol.

Ulcus corneae

Rohovkový vred: označuje defekt rohovky, ktorý je infikovaný. Má dno a steny. Z jednej strany (zvyčajne z periférie) sa zistí hojenie (prerastenie epitelu), kým na druhej strane (zvyčajne smerom k centru) sa zistí progresia: okraj je tu ,, podmínovaný", presiaknutý. Najčastejšie ide o infekciu defektu rohovky hnisotvornými baktériami (Stafylokokus auresus). Ak je infekčný agens veľmi virulentný, resp. organizmus má málo odolnosti, v prednej komore sa objaví hypopyon, ako reakcia zo strany uvey, a vzniká ulcus corneae serpens. Proces môže pokračovať a viesť až k perforácii rohovky a ďalšiemu šíreniu sa hnisovej infekcie na vnútroočné štruktúry. V liečbe sa uplatňujú širokospektrálne ATB.

Ultrafialové (UF) žiarenie

Naším okom neviditeľné krátkovlnné žiarenie slnečného svetla (100-380 nm). Ozónová vrstva atmosféry najkratšie vlnové dĺžky UF žiarenia (mimoriadne škodlivé pre oko) pohlcuje. Na oku sa absorbuje predovšetkým v epiteli rohovky a spojovky bulbu, pričom sa mení obeh elektrónov okolo atómových jadier, čo vedie ku koagulácii bielkovín. Preto sa pri zvýšenom množstve UF žiarenia (napr. odrazom lúčov slnka v zasnežených horách, pri mori, ale aj práci s horským slnkom, zvarovaní) môže pôsobenie prejaviť odlučovaním sa odumretých buniek a zápalovou reakciou. Pre obnaženie citlivých nervových zakončení v rohovke sa mihalnice kŕčovite zvierajú. Pozri: Ophthalmia (photoelectrica).

Ultrazvuk (UZ)

UZ sa v oftalmológii využíva:
1. na vyšetrenie (sonografia): umožní získať informácie o stave vnútra oka aj v prípadoch, keď sú optické médiá nepriehľadné. Využíva sa v ,,A" aj v ,,B" systéme pri diff. dg., odlúčenia sietnice, vnútroočných nádoroch a zakrvácaniach do bulbu, pri úrazoch a vnútroočných nekovových telieskach, ale aj v biometrii oka (na výpočet potrebnej umelej vnútroočnej šošovky na implantáciu pri extrakcii katarakty). V spojení s využitím Dopplerovho princípu je možné posúdiť aj cirkulačné pomery, napr. v nádoroch, v zrakovom nerve.
2. UZ sa využíva aj liečebne (ionoforéza) pri zmenách sklovca, sietnice i rohovky.

Umelé vnútroočné šošovky (UVŠ)

Náhrada šošovky v afakickom oku. Do klinickej praxe ich zaviedol angl. oftalmológ Riedley (r. 1949). Sú zhotovené z organického skla (tvrdé), najnovšie aj zo silikónového materiálu (ohybné). Zadnokomorové modely UVŠ sa implantujú (po EKE) do puzdra šošovky, resp. do sulcus iridociliaris, tzv. prednokomorové sa implantujú do prednej komory oka a tzv. pupilárne do zreničky (dnes sa nepoužívajú). Implantácia UVŠ umožní fúziu obrazu oka fakického s obrazom oka pseudofakickým (po implantáciiň.

Únava zraku

Videnie, t.j. vnímanie zrakom, je (ako každá iná práca) sprevádzané vznikom a postupným stúpaním únavy pozorovateľa. Je ovplyvnená 4 faktormi:
1.) kvalitou optického systému oka (refrakčné chyby); 2.) kvalitou a množstvom osvetlenia; 3.) pozorovaným dejom (predmetom); 4.) dĺžkou trvania zrakovej námahy. (Pozri aj: Asthenopia accomodativa.)

Úrazy oka

Môžu byť mechanické (padnutie cudzieho telieska, perforujúce, resp. penetrujúce a kontúzne), chemické či termické, alebo ide o tzv. zmiešané typy (mixty). Mechanické ohrozujú zrak zanesením infekcie, resp. vznikom katarakty a ďalšími vnútroočnými komplikáciami. Chemické sú vážnym nebezpečenstvom pre priehľadnosť rohovky. Okrem padnutia cudzieho telieska na povrch oka si ostatné úrazy oka vyžadujú odborné lekárske vyšetrenie a ošetrenie. 

Uvea

Stredná vrstva obalov oka bohatá ne cievy a pigment. Má 3 úseky: dúhovka (iris), vráskovec (corpus ciliare) a cievovka (choroidea). Uveálny trakt má úlohu v metabolizme vnútroočných štruktúr, tvorbou komorového moku udržuje VOT.

Uveitis

Zápalový proces uveálneho traktu oka. Pri postihnutí prednej časti vzniká iridocyklitída, zadnej chorioiditída a panuveitis označuje postihnutie celej uvey. Etiologicky najčastejšie ide o endogénnu, hyperergickú reakciu, napr. pri fokálnej infekcii, resp. o rozvoj hnisového procesu priamo zaneseného pri perforácii obalov alebo prestupom z okolia. Zásadne akútne infekcie, pri dobrom imunitnom stave organizmu vedú k negranulomatóznej a chronické procesy (tbc a i.) vedú ku granulomatóznej forme zápalovej reakcie.

Uzlový bod oka

Miesto sústredenia paralelných lúčov do fokusu, tesne za zadným povrchom šošovky.