Slovník optických a oftalmologických pojmov - L

A B C D E F G H CH I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

Vyhľadajte pojem

Lacrimatio

Slzotok, zvýšená tvorba sĺz je následok podráždenia rohovky a spojoviek (lakrimačný reflex) faktormi chemickými, fyzikálnymi aj chorobnými procesmi a vyvolá sa aj psychicky (plač). Môže sa objaviť aj pre nemožnosť odtoku sĺz pri nepriechodnosti slzných ciest.

Lacus lacrimalis

Slzné jazierko umiestnené pri vnútornom kútiku oka.

Lagoftalmus

Označuje stav nedovierania mihalnicovej štrbiny (pri zatvorení ostáva časť povrchu bulbu nekrytá).

Lampa Langeho

Bodový zdroj svetla na presvietenie oka = diafanoskopia.

Lampa štrbinová

Prístroj na vyšetrenie štruktúr oka v optickom reze, zásadne v spojení s binokulárnym stereobiomikroskopom.

Landoltove kruhy

Optotypy zostavené z kruhov prerušených na jednom mieste (písmeno C). Miesto prerušenia sa vidí pod zorným uhlom 1´ (celý znak pod uhlom 5´).

Lasek

Laser epitelial karatomileusis je postup keratorefrakčnej chirurgie, pri ktorej sa po odstránení epitelu rohovky upraví povrch rohovky na žiadaný tvar laserovým prístrojom. Na regeneráciu epitelu sa založí kontaktná šošovka na niekoľko dní.

Lasery

Svetelné koagulátory využívajúce žiarivú energiu koherentného monochrómneho zväzku lúčov svetla (s presne určenou vlnovou dĺžkou). V medicíne sa využívajú na nekrvavé operácie (svetelný nôž). V oftalmológii sa najviac využívajú argónové lasery (v liečbe diabetických zmien sietnice (argonlaserkoagulácia ALK), resp. na prizvarenie odlúčenej sietnice, v liečbe vnútroočných nádorov, cievnych zmien (trombóz) sietnice a i. Pri glaukóme sa realizuje argónová trabekuloplastika (ATP). Discízia sekundárnej katarakty sa robí neodymium YAG lasermi, na refrakčné operácie na rohovke sú excimerové lasery a i.

Lasik

Laser In Situ Keratomileusis - laserom asistentovaná keratektómia. Metóda operácie keratorefrakčnej chirurgie. Realizovaná je ako presne prepočítané zrezanie povrchu rohovky mikrokeratotómom. Po odklopení tejto vrstvy sa excimerovým laserom odstráni vypočítaná hrúbka z rohovky. Odklopená vrstva sa potom priloží na pôvodné miesto, kde sa prihojí. Cieľom je zmena lámavej (refrakčnej) sily rohovky.Indikovaná je predovšetkým pre korekciu myopie -6D a menej (a myopickom astigmatizme do -3D ) u pacientov nad 21 rokov.

Lens cristallina

Šošovka je priehľadné, bikonvexné teliesko. Ako súčasť optického systému oka má lomivú silu asi +19,11D. Vo svojej polohe je udržiavaná závesným aparátom (Zonula ciliaris Zinii), ktorý sa upína medzi ciliárne výbežky vráskovca. Predná plocha je menej zakrivená. Stred sa označuje ako polus anterior. Zadná plocha, viac zakrivená, zapadá do jamky na prednej ploche sklovca (fossa hyaloidea). Stred sa nazýva polus posterior. Obe plochy sa na okraji (aequator lentis) spoja. Na povrchu je puzdro (capsula lentis). Vrstva kubických buniek (epitel šošovky) pod predným puzdrom produkuje vlákna šošovky. Okolo jadra (nucleus) v ktorom sú zahustené všetky materiály od vytvorenia šošovky je kôra (kortex, predný a zadný). Pod vplyvom akomodačného svalu vo vráskovci sa lomivá sila šošovky môže zvýšiť až na +33D (pričom sa vyklenuje najmä predná plocha).

Lensektómia

Odstránenie šošovky cestou pars plana vitrektómie.

Lenticonus

Kónické vyklenutie predného-zadného povrchu šošovky.

Leukokoria

Biely svit (farba) zreničky.

Leukoma corneae

Hustá biela, málo až nepriehľadná jazva rohovky (beľmo). Najčastejšie je následok chemických a termických poškodení III°-IV°.

Limbus corneae

Priechodný, asi 1 mm široký úsek tvoriaci rozhranie medzi rohovkou a sklérou.

Lišty skiaskopické, resp. prizmatické

Systém šošoviek s hodnotou ±1D až ±10D (a doplnok ±0,5D až ±1,0D) na zistenie výšky refrakčnej chyby pri skiaskopii (retinoskopii), ev. prizmatické sklá 0,5Dp-10,0Dp na vertikálne a 1,0Dp-35,0Dp na horizontálne úchylky.

Lokalizácia cudzích teliesok

Pri perforačnom poranení bulbu sa musí zistiť prítomnosť i lokalizácia cudzieho telieska pomocou rtg-lokalizačnej metódy Comberga- Baltina (kontaktná šošovka so 4 zatavenými olovenými bodmi označí limbus a na zadoprednej, rep. bočnej snímke a s pomocou súradnicového systému cudzie teliesko lokalizuje).

Lokalizácia svetla

Najnižšia hodnota charakterizujúca funkciu sietnice. Pri hodnotení sa bodovým svetlom osvetlia jednotlivé kvadranty sietnice a určuje sa smer dopadajúceho svetla.

Lomivé médiá oka

Svetlolomné (opticky aktívne) prostredia oka (rohovka a šošovka), cez ktoré svetelné lúče prechádzajú a vytvárajú obraz na sietnici.

Lúmen (lm)

Lúmen (lat.)= svetlo. Hlavná jednotka svetelného toku v sústave SI. Bodový zdroj svetla vysiela do priestorového uhla 1 steradiánu (sr) tok 1 lúmenu, ak jeho svietivosť všetkými smermi= 1 kandele, t. j. 1lm=1 cd. sr.

Lux (lx)

Lux (lat.)= žiara, svetlo. Hlavná jednotka osvetlenia v sústave SI. Osvetlenie 1 lx poskytuje zdroj so svietivosťou 1 cd pri kolmom dopade svetla na plochu 1 m², vzdialenom 1 m od zdroja, t. j. 1 lx=1 m² . cd. sr.

Luxatio lentis

Dislocatio lentis- premiestnenie šošovky, nejčastejšie po tupých úderoch na oko, z fyziologického miesta za dúhovkou buď dopredu (do prednej komory) alebo dozadu (do sklovca) ako následok pretrhnutia závesného aparátu. Pri ruptúre obalov oka sa môže luxovať aj pod spojovkou.

Lyzozým

Enzým, ktorý svojou prítomnosťou dáva slzám určitú schopnosť bakteriostatického pôsobenia.

Lacrimatio

Slzotok, zvýšená tvorba sĺz je následok podráždenia rohovky a spojoviek (lakrimačný reflex) faktormi chemickými, fyzikálnymi aj chorobnými procesmi a vyvolá sa aj psychicky (plač). Môže sa objaviť aj pre nemožnosť odtoku sĺz pri nepriechodnosti slzných ciest.

Lacus lacrimalis

Slzné jazierko umiestnené pri vnútornom kútiku oka.

Lagoftalmus

Označuje stav nedovierania mihalnicovej štrbiny (pri zatvorení ostáva časť povrchu bulbu nekrytá).

Lampa Langeho

Bodový zdroj svetla na presvietenie oka = diafanoskopia.

Lampa štrbinová

Prístroj na vyšetrenie štruktúr oka v optickom reze, zásadne v spojení s binokulárnym stereobiomikroskopom.

Landoltove kruhy

Optotypy zostavené z kruhov prerušených na jednom mieste (písmeno C). Miesto prerušenia sa vidí pod zorným uhlom 1´ (celý znak pod uhlom 5´).

Lasek

Laser epitelial karatomileusis je postup keratorefrakčnej chirurgie, pri ktorej sa po odstránení epitelu rohovky upraví povrch rohovky na žiadaný tvar laserovým prístrojom. Na regeneráciu epitelu sa založí kontaktná šošovka na niekoľko dní.

Lasery

Svetelné koagulátory využívajúce žiarivú energiu koherentného monochrómneho zväzku lúčov svetla (s presne určenou vlnovou dĺžkou). V medicíne sa využívajú na nekrvavé operácie (svetelný nôž). V oftalmológii sa najviac využívajú argónové lasery (v liečbe diabetických zmien sietnice (argonlaserkoagulácia ALK), resp. na prizvarenie odlúčenej sietnice, v liečbe vnútroočných nádorov, cievnych zmien (trombóz) sietnice a i. Pri glaukóme sa realizuje argónová trabekuloplastika (ATP). Discízia sekundárnej katarakty sa robí neodymium YAG lasermi, na refrakčné operácie na rohovke sú excimerové lasery a i.

Lasik

Laser In Situ Keratomileusis - laserom asistentovaná keratektómia. Metóda operácie keratorefrakčnej chirurgie. Realizovaná je ako presne prepočítané zrezanie povrchu rohovky mikrokeratotómom. Po odklopení tejto vrstvy sa excimerovým laserom odstráni vypočítaná hrúbka z rohovky. Odklopená vrstva sa potom priloží na pôvodné miesto, kde sa prihojí. Cieľom je zmena lámavej (refrakčnej) sily rohovky.Indikovaná je predovšetkým pre korekciu myopie -6D a menej (a myopickom astigmatizme do -3D ) u pacientov nad 21 rokov.

Lens cristallina

Šošovka je priehľadné, bikonvexné teliesko. Ako súčasť optického systému oka má lomivú silu asi +19,11D. Vo svojej polohe je udržiavaná závesným aparátom (Zonula ciliaris Zinii), ktorý sa upína medzi ciliárne výbežky vráskovca. Predná plocha je menej zakrivená. Stred sa označuje ako polus anterior. Zadná plocha, viac zakrivená, zapadá do jamky na prednej ploche sklovca (fossa hyaloidea). Stred sa nazýva polus posterior. Obe plochy sa na okraji (aequator lentis) spoja. Na povrchu je puzdro (capsula lentis). Vrstva kubických buniek (epitel šošovky) pod predným puzdrom produkuje vlákna šošovky. Okolo jadra (nucleus) v ktorom sú zahustené všetky materiály od vytvorenia šošovky je kôra (kortex, predný a zadný). Pod vplyvom akomodačného svalu vo vráskovci sa lomivá sila šošovky môže zvýšiť až na +33D (pričom sa vyklenuje najmä predná plocha).

Lensektómia

Odstránenie šošovky cestou pars plana vitrektómie.

Lenticonus

Kónické vyklenutie predného-zadného povrchu šošovky.

Leukokoria

Biely svit (farba) zreničky.

Leukoma corneae

Hustá biela, málo až nepriehľadná jazva rohovky (beľmo). Najčastejšie je následok chemických a termických poškodení III°-IV°.

Limbus corneae

Priechodný, asi 1 mm široký úsek tvoriaci rozhranie medzi rohovkou a sklérou.

Lišty skiaskopické, resp. prizmatické

Systém šošoviek s hodnotou ±1D až ±10D (a doplnok ±0,5D až ±1,0D) na zistenie výšky refrakčnej chyby pri skiaskopii (retinoskopii), ev. prizmatické sklá 0,5Dp-10,0Dp na vertikálne a 1,0Dp-35,0Dp na horizontálne úchylky.

Lokalizácia cudzích teliesok

Pri perforačnom poranení bulbu sa musí zistiť prítomnosť i lokalizácia cudzieho telieska pomocou rtg-lokalizačnej metódy Comberga- Baltina (kontaktná šošovka so 4 zatavenými olovenými bodmi označí limbus a na zadoprednej, rep. bočnej snímke a s pomocou súradnicového systému cudzie teliesko lokalizuje).

Lokalizácia svetla

Najnižšia hodnota charakterizujúca funkciu sietnice. Pri hodnotení sa bodovým svetlom osvetlia jednotlivé kvadranty sietnice a určuje sa smer dopadajúceho svetla.

Lomivé médiá oka

Svetlolomné (opticky aktívne) prostredia oka (rohovka a šošovka), cez ktoré svetelné lúče prechádzajú a vytvárajú obraz na sietnici.

Lúmen (lm)

Lúmen (lat.)= svetlo. Hlavná jednotka svetelného toku v sústave SI. Bodový zdroj svetla vysiela do priestorového uhla 1 steradiánu (sr) tok 1 lúmenu, ak jeho svietivosť všetkými smermi= 1 kandele, t. j. 1lm=1 cd. sr.

Lux (lx)

Lux (lat.)= žiara, svetlo. Hlavná jednotka osvetlenia v sústave SI. Osvetlenie 1 lx poskytuje zdroj so svietivosťou 1 cd pri kolmom dopade svetla na plochu 1 m², vzdialenom 1 m od zdroja, t. j. 1 lx=1 m² . cd. sr.

Luxatio lentis

Dislocatio lentis- premiestnenie šošovky, nejčastejšie po tupých úderoch na oko, z fyziologického miesta za dúhovkou buď dopredu (do prednej komory) alebo dozadu (do sklovca) ako následok pretrhnutia závesného aparátu. Pri ruptúre obalov oka sa môže luxovať aj pod spojovkou.

Lyzozým

Enzým, ktorý svojou prítomnosťou dáva slzám určitú schopnosť bakteriostatického pôsobenia.